Trpný rod a činný rod

Gramatické kategórie slovies: slovesný rod

Slovesný rod je gramatická kategória, ktorá sa určuje pri slovesách. Táto gramatická kategória je založená na premiestnení vykonávateľa deja a súčasne entity, ktorá je daným dejom zasahovaná. V slovenčine rozlišujeme 2 základné členy slovesného rodu:

• činný rod (aktívum),
• trpný rod (pasívum).

Trpný rod môžeme ďalej rozdeliť na opisné pasívum a zvratné (reflexívne) pasívum.

Pre ľahšie pochopenie samotnej myšlienky slovesného rodu Vám uvádzame nasledovné príklady:

• Stará mama pečie koláč.
• Koláč je pečený.
• Koláč sa pečie.

Prvý krok, ktorý je potrebné spraviť, je určiť si vykonávateľa deja, samotný dej a entitu, ktorou je dej zasahovaný.

V prvom príklade „Stará mama pečie koláč.“ je podmetom a vykonávateľom deja stará mama. Stará mama vykonáva konkrétnu činnosť – „pečie“. A vec, ktorá je zasiahnutá pečením je „koláč“.  Príklad teda vyjadruje činný rod slovesa.

Pozrite sa s nami na ďalšie 2 príklady, ktoré majú niečo spoločné. V oboch vetách absentuje pôvodný vykonávateľ deja. Do popredia sa dostáva zasahovaná vec, čiže „koláč“. Vymenil si úlohu s pôvodným podmetom „stará mama“.

Činný rod (aktívum)

Aktívum sa považuje za neutrálny, t.j. bezpríznakový člen kategórie, ktorý používame v bežnej komunikácii. Vykonávateľ, resp. pôvodca deja je v tomto prípade zhodný s podmetom vo vete. Netreba však zabúdať, že v niektorých vetách je podmet nevyjadrený (zamlčaný), a teda nemôžeme automaticky zhodnotiť, že ak absentuje vo vete podmet, tak ide o trpný rod.

• Stará mama pečie koláč.
• (Ona) Pečie koláč.

Trpný rod (pasívum)

Na začiatok je potrebné uviesť, že v slovenčine nedokážeme vytvoriť pasívum z každého slovesa. Zmena aktívnej vety na pasívnu je možná len pri tzv. tranzitívnych slovesách. Ide o slovesá, ktoré majú v pôvodne aktívnej vete priamy predmet (t.j. v bezpredložkovom akuzatíve). Medzi slovesá, z ktorých nedokážeme vytvoriť pasívum patria aj napríklad „dostať“ a „mať“.

Vďaka pasívu nepôsobí písaný text jednoliato a získa tak viac charakter odborného, administratívneho alebo publicistického textu.

Z komunikačného hľadiska využívame pasív v týchto situáciách:

Knihy boli vydané (vydavateľstvom).

• konkretizovanie vykonávateľa deja nie je dôležité, resp. zbytočné

Mŕtve telo bolo nájdené pri rieke.

• vykonávateľ deja je neznámy

Cesto sa pečie pri teplote 180 °C.

• ide o všeobecnú platnosť deja, návod

Nepoupratoval sa byt v sobotu.

• „mieru zodpovednosti“ presúvame na dej – vykonávateľ deja nechce byť zodpovedný za dej (väčšinou za jeho nevykonanie)

Stromy boli popadané na cestu.

• vykonávateľ deja je napr. prírodný jav

Ako sme už vyššie spomenuli, pasívum je možné vytvoriť 2 spôsobmi.

Opisné pasívum

Opisné pasívum sa vytvára na základe nasledovnej schémy: byť + trpné príčastie.  Dá sa vytvoriť vo všetkých časoch aj vo všetkých osobách.

<td”>ste/ste boli/budete vyhlásení za najlepších žiakov roka.

Zvratné (reflexívne) pasívum

Zvratné pasívum dokážeme vytvoriť pomocou zvratnej zložky sa. Dôležitou podmienkou je, že v pôvodne aktívnej vete musí byť podmetom pomenovanie takej veci, ktorá nie je sama schopná vykonať dej vyjadrený prísudkom.

Stará mama pečie koláč. -> Koláč sa pečie. – je zvratné pasívum, „koláč“ je neživá vec, ktorá nie je sama schopná vykonať dej

Pani učiteľka učí deti. -> Deti sa učia. – NIE je zvratné pasívum, „deti“ sú schopné vykonávať dej

Je možné ho vytvoriť vo všetkých časoch ale len v 3. osobe.