Predložky (prepozície)

Čo to sú predložky?

Predložky klasifikujeme ako neplnovýznamový a neohybný slovný druh, ktorý nemá vetnočlenskú platnosť. Môžeme ich charakterizovať ako gramatické prostriedky, ktorých funkciou je vyjadrovať vzťahy medzi slovami. Vo vete nevystupujú samostatne ale vždy v spojení s iným slovom, ktorému diktujú pád.

Klasifikácia (rozdelenie) predložiek

Predložky sa delia z 3 hľadísk.

1. Z hľadiska funkcie sa predložky delia na:

• prvotné (primárne) predložky,
• druhotné (sekundárne) predložky.

2. Z hľadiska formy sa predložky delia na:

• jednoduché preložky,
• zložené predložky.

3. Z hľadiska pádovej väzby sa predložky delia na:

• genitívne predložky,
• datívne predložky,
• akuzatívne predložky,
• lokálové predložky,
• inštrumentálové predložky.

Prvotné (primárne) predložky

Tieto predložky sa nazývajú prvotné, pretože ide o slová, ktoré v kontexte fungujú jedine ako predložky (pre lepšie pochopenie porovnajte s druhotnými predložkami) a v dôsledku toho sa vyskytujú iba v spojení s nadradenými slovami (najmä s podstatnými menami, resp. s ich ekvivalentami). Tvoria len malú časť zo všetkých predložiek, no aj napriek tomu majú svoje významné miesto, pretože tvoria väčšinu predložkových pádov.

Čo sa týka ich formálnej stránky, ide hlavne o jednoslabičné predložky, ale nájdu sa medzi nimi aj dvojslabičné: bez, do, od, z k, cez, pre, pri, s, na, po, v, pred, za, nad, pod, medzi, okrem, proti.

Mnohé z nich je možné navzájom kombinovať, a tak vytvárať zloženiny. Podľa počtu predložiek, z ktorých sú zložené poznáme:

• prvotné podvojné predložky: ponad, popod, popred, poza, popri, pomedzi, spod, zmedzi;
• prvotné potrojné predložky: sponad, spopod, spopred, spoza, spomedzi, spopri.

Druhotné (sekundárne) predložky

Druhotné predložky sú odvodené z iných plnovýznamových druhov. Tieto slová pri procese tzv. prepozicionalizácie stratili svoj lexikálny význam a stali sa predložkami. Na rozdiel od prvotných sú špecifickejšie, čo súvisí s ich jednovýznamovosťou. Môžu vyjadrovať rôzne druhy konkrétnych vzťahov (napr. miestny, časový, príčinný vzťah a iné ďalšie).

Druhotné predložky vznikli najmä z prísloviek, podstatných mien a z tvaru prechodníka niektorých slovies.

Predložky, ktoré vznikli z prísloviek môžeme rozdeliť na:

• jednoduché príslovky: blízko, dolu, hore, mimo, niže, poniže, povyše, pomimo,…
• odvodené príslovky: kvôli, voči, namiesto, obďaleč, okolo počas, podľa, vedľa, pozdĺž, naprostred, vnútri, vôkol, vrátane,…

Predložky, ktoré vznikli z podstatných mien delíme ďalej na:

• jednoduché (substantívne) predložky: pomocou, prostredníctvom, vplyvom, zásluhou, vinou, bokom, stredom, začiatkom ,koncom ,záverom, priebehom, miesto, vďaka,…
• zložené (substantívne) predložky – pozostávajú aj z prvotnej predložky: v prípade, v rámci, vo veci, v otázke, z hľadiska, zo stránky, vo forme, v podobe, pod vplyvom, za pomoci, vo vzťahu k, v protiklade k, na rozdiel od, v zhode s, v súhlase s, v závislosti od,…

Niektoré prechodníky slovies považujeme tiež za druhotné predložky: začínajúc + inštrumentál, končiac + inštrumentál, (ne)počítajúc + akuzatív, odhliadnuc od,…

Ako zistiť, či ide o predložku alebo iný slovný druh?

Skúste navzájom porovnať nasledujúce príklady, v ktorých sa nachádza slovo „okolo“:

Kráčať okolo domu.

Človek prešiel okolo.

Prídem okolo piatej.

Ide vo všetkých vetách o ten istý slovný druh? Jednoznačne nie.

V prvom príklade „Kráčať okolo domu.“ stojí slovo „okolo“ pred podstatným menom, ktorému určuje pád, ide teda o predložku.

Keď sa pozriete na druhý príklad „Človek prešiel okolo.“ zhodnotíte, že za slovom „okolo“ nenasleduje už iné meno a vo vete má význam „povedľa“, čiže určuje miesto kadiaľ človek prešiel a ide o príslovku.

V poslednom príklade „Prídem okolo piatej.“ je „okolo“ vo význame približne. Hovoriaci nám podáva teda jeho osobný postoj k výpovedi, a teda v tomto prípade je „okolo“ častica.

Jednoduché a zložené predložky

Jednoduché predložky pozostávajú len z jednej časti (z jednej predložky). Medzi zložené predložky radíme vyššie spomenuté podvojné a potrojné predložky, ktoré pozostávajú z dvoch/troch predložiek.

Predložky a pády

Niektoré pády sú úzko prepojené s konkrétnymi predložkami.

1. Prvotné predložky na základe toho delíme na:

• genitívne predložky: bez, do, od, z a zloženiny – znad, zmedzi, spod, spred, sponad, spopred,…;
• datívne predložky: k, (na-/o-)proti;
• akuzatívne predložky: cez, pre;
• lokálové predložky: pri, popri;
• inštrumentálové predložky: s.

2. Druhotné predložky sa väčšinou viažu s genitívom: mimo, kraj, skraja, (na)prostred, podľa, (na)miesto, (o)kolo, (po)vyše, pozdĺž, ohľadom, neďaleko,…

Vokalizácia predložiek

Vokalizované predložky sú také predložky, pri ktorých musela nastať zmena hláskovej podoby predložky, čo súvisí s konkrétnymi fonetickými vlastnosťami mena za predložkou. Ku predložke pridávame teda kvôli jednoduchšej výslovnosti predložky a mena samohlásku „-o“, príp. „-u“.

Ide o prvotné slabičné predložky zakončené na spoluhlásku: pred, nad, od, pod, bez, cez a prvotné neslabičné predložky: s, z, v, k (práve predložka „k“ je vokalizovaná na „ku“, k ostatným pridávame „o“).

Kedy nastáva vokalizácia uvedených predložiek?

1. Všetky hore uvedené predložky sa vokalizujú vždy pred tvarmi osobného zámena „ja“: predo mňa, bezo mňa, so mnou, ku mne,…

2. Pri uvedený prvotných neslabičných predložkách vokalizácia nastáva, keď:

• nasledujúce slovo za predložkou začína rovnakou hláskou alebo jej mäkkým variantom (napr. vo vani, so starkou, so Šimonom), resp. hláskou, ktorá s ňou tvorí znelostnú dvojicu (napr. zo stromu, so zlatom, so žirafou);
• nasledujúce slovo začína spoluhláskovou skupinou, ktorá na druhom/treťom mieste obsahuje rovnakú hlásku, príp. jej mäkký variant/ hlásku tvoriacu znelostnú dvojicu (napr. vo štvrtok, zo psa)*;

3. Prvotné slabičné predložky sa vokalizujú, ak nasleduje za nimi slovo so spoluhláskou skupinou, ktorá začína na rovnakú spoluhlásku (napr. odo dverí).

* Aj tu však existujú ojedinelé výnimky, kedy k vokalizácii nedochádza (napr. v tvare).