Zámená (pronominá)

Tretí slovný druh sú zámená, ktoré sú plnovýznamové slová nepomenúvajúce osoby, veci či deje, ale len na tieto odkazujú. V slovenčine zámená zastupujú teda ako podstatné, tak aj prídavné mená, ale slúžia aj na ukazovanie. Sú platným vetným členom a nakoľko je možné ich skloňovať, charakterizujú sa ako ohybný slovný druh. Zámená sa z latinčiny označujú aj ako pronominá. V tomto článku si o zámenách v slovenčine povieme viac.

Ako delíme zámená

Delenie zámen je pomerne komplikované a poznáme až sedem kategórií, a to konkrétne osobné, zvratné, ukazovacie, opytovacie, vzťažné, neurčité a vymedzovacie.

Osobné zámená

Táto skupina zámen sa delí na podskupinu základnú a privlastňovaciu. Základné osobné zámená nahrádzajú pomenovania osôb. Pýtame sa na ne pádovými otázkami (napr. kto, čo, o kom, koho, s kým…). Privlastňovacie zase nahrádzajú privlastňovacie prídavné mená a pýtame sa na ne otázkami čí, čia čie.

• základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony
• privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ich

Pri základných osobných zámenách je možné ich skloňovať, a teda meniť ich tvar slova.

Môžeme tu využívať:

• krátky tvar – ma, mi, ťa, ti, ho, mu,
• dlhý tvar – mňa, mne, tebe, jeho, jemu.

Zvratné zámená

Aj pri zvratných zámenách ich delíme na dve skupiny, a to tiež na základné a privlastňovacie. Tie základné nahrádzajú vo vetnej skladbe predmet.

• základné: sa, si, seba, sebe
• privlastňovacie: svoj, svoja, svoje

Opytovacie/vzťažné zámená

K tomuto druhu patria zámená, ktorými sa pýtame napríklad na osoby, veci, deje. Niektoré môžu byť aj skloňované.

• kto, čo, kde, koľko, aký

Opytovacie zámená zvyčajne stoja na začiatku otázok. Rovnaké zámená sú však označované aj ako vzťažné, no tie už stoja v strede vety a nemajú za úlohu nič zisťovať a ani sa na nič pýtať.

Príklad použitia opytovacieho zámena:

• Kto rozbil okno?

Príklad použitia vzťažného zámena:

• Ty si ten, kto rozbil okno.

Ukazovacie zámená

Ukazovacie zámená sú pronominá, ktorými sa odpovedá na opytovacie zámená.

• toto, prečo, tamto, tu

Neurčité zámená

Neurčité zámená sú príponami alebo predponami odvodené od opytovacích zámen. Ich prípona je napríklad -koľvek alebo –si a predpony môžu byť hoci- alebo nie-. Neurčujú bližšie o čom hovoríme.

• ktosi, kdekoľvek, hocijaký, niekoľko, niekto

Vymedzovacie zámená

Pri vymedzovacích pronominách je vo väčšine prípadov možné ich dať do protikladných dvojíc.

• každý – žiadny
• všetci – nikto
• niekoľkokrát – nikdy
• komu – nikomu

Gramatické kategórie zámen

Pri gramatickom rozbore vety a slov sa v slovenčine pri zámenách určuje päť gramatických kategórií. Avšak, nie pri všetkých zámenách sa tieto kategórie neurčujú a ani sa neohýbajú.

Gramatické kategórie pri tomto slovnom druhu sú:

• rod,
• číslo,
• pád,
• vzor
• a druh.

Rod zámen sa určuje vzhľadom na podstatné či prídavné meno, ktoré vo vete zastupuje. Určuje sa teda mužský, ženský a stredný rod, no v niektorých prípadoch je možné určenie aj bezrodové. To sú napríklad tieto zámená – ja, ty, my, vy, kto, čo a sa.

Číslo sa pri zámenách určuje jednotné (singulár) alebo množné (plurál).

Pády sa pri tomto slovnom druhu určujú nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál.

Predtým, ako sa určí vzor zámen, a teda spôsob ich skloňovania, je nutné zaradiť zámeno medzi tri typy:

• zámenné skloňovanie,
• adjektívne skloňovanie,
• nesklonné zámeno.

Ak je zámeno zámenné, skloňuje sa podľa vzoru môj, ak je zámeno adjektívne, jeho vzory sú pekný (tvrdé zakončenie) a cudzí (mäkké zakončenie) podľa prídavných mien a ak je zámeno nesklonné, nie je možné ho v slovenčine skloňovať. Nesklonné, respektíve neohybné zámená sú všetky privlastňovacie pronominá v tretích osobách (jeho, jej, ich).

Skloňovanie zámen

Skloňovanie zámen znamená, že ich tvar slova môže byť zmenený. Pri zámenách môžeme hovoriť aj o spomínanom skracovaní (mňa-ma, mne-mi, tebe-ti,…). Skloňovanie zámen je v slovenčine už podľa troch vyššie zmienených vzorov, a to sú môj, pekný a cudzí.